České pištole pre egyptskú políciu – zlý vtip?

Česká zbrojovka hodlá vyviezť egyptskej polícií 29 000 pištolí CZ-75. Chce tak dokončiť obriu zákazku z minulého roku, keď tam ešte pred augustovými masakrami dodala celkom 50 000 kusov týchto pištolí. Okrem nich má v Egypte skončiť aj 10 miliónov kusov munície kalibru 9 mm od ďalšej českej firmy Sellier & Bellot. A ako vždy v tomto biznise, i teraz sa argumentuje bezpečnosťou, dokonca bezpečnosťou českých turistov[1]. Dojemné. Existuje však niekoľko dobrých dôvodov, prečo by sa mali české orgány spamätať a celý vývoz okamžite zastaviť.

Čo nato Európa?

Prvým z dôvodov, prečo je dodávka českých zbraní do Egypta nešťastný nápad, je stanovisko Európskej únie. Po masakroch v Káhire 14. augusta 2013, keď pri zásahu polície a armády proti demonštrujúcim zomrelo niekoľko stoviek ľudí, došla totiž Európskej únii trpezlivosť a rozhodla sa vývozy zbraní do Egypta zastaviť. Stalo sa tak prijatím „Stanoviska Rady EÚ k Egyptu z dňa 21.8.2013“, ktoré v bode 8 uvádza:

„Členské štáty sa zhodli na zrušení exportných licencií do Egypta na akékoľvek vybavenie, ktoré môže byť použité na účel vnútornej represie (…)“. [2]

Človek nemusí absolvovať odbor bezpečnostných štúdií aby pochopil, že české pištole s muníciou môžu byť na „vnútornú represiu“ použité veľmi ľahko.

Za povšimnutie stojí, že renomovaný Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) chápe toto stanovisko ako zbrojné embargo a zároveň ho uvádza vo svojej databáze zbrojných embárg ako stále platné [3].

A ak by nám toto „embargo“ nestačilo, tak v podobnom duchu sa nesie aj tzv. Spoločná pozícia Rady EU 2008/944/SZBP, ktorou sa členským štátom EÚ stanovujú pravidlá pre obchodovanie so zbraňami a ďalším vojenským materiálom. Hneď v druhom kritériu pre udeľovanie vývozných licencií sa uvádza, že členské krajiny:

„zamietnu vývoznú licenciu, ak existuje zjavné riziko, že by sa vojenská technológia a materiál, ktoré sa majú vyviezť, mohli použiť na vnútornú represiu;“ [4].

Rozprávka o dobrých policajtoch

Druhý dôvod na zastavenie vývozu súvisí s už citovaným „embargom“ a so Spoločnou pozíciou Rady EÚ – v Egypte existuje príliš veľké riziko, že budú české pištole v rukách policajtov použité pri vnútornej represii či ďalšom hrubom porušovaní ľudských práv. Boli to práve egyptskí policajti, ktorí zasahovali 14. augusta proti demonštrujúcim, dôsledkom čoho zomrelo niekoľko stoviek ľudí. Ako si uvedieme nižšie, osoby zodpovedné za tento masaker ešte stále v radách polície slúžia.

Je nutné dodať, že pri augustových udalostiach zomrelo aj niekoľko desiatok policajtov – časť demonštrujúcich bola totiž ozbrojená a pri pokuse polície vypratať tábor Moslimského bratstva odpovedala streľbou. Polícia však reagovala neprimeranou silou, pri strieľaní ostrou muníciou nerozlišovala medzi ozbrojenými či neozbrojenými demonštrujúcimi, neumožnila zraneným vyhľadať pomoc či ďalším ľuďom bezpečne opustiť miesto demonštrácie. Zásah nakoniec podľa Human Rights Watch vyústil do najväčšieho prípadu masového zabíjania v modernej histórií Egypta [5].

Neuveriteľne cynicky v tejto súvislosti pôsobí zahmlievanie zástupcov českej zbrojárskej loby. Tí riziko zneužitia zbraní odbili konštatovaním, že v auguste 2013 boli demonštranti usmrtení „automatickými puškami a samopalmi“, a nie pištoľami. Nikde v televízií sa podľa nich neobjavili zábery, na ktorých by policajti strieľali do demonštrantov pištoľami [6]. Zbrojári tak priznali, že veľmi dobre vedia, že demonštrantov zabíjali egyptskí policajti. A tiež tým priznali, že nevidia žiadny problém v ich ďalšom vyzbrojení. Problém to však v skutočnosti je a je úplne jedno, či tam do davu strieľali samopalmi, alebo pištoľami – policajtom zodpovedným za stovky mŕtvych by sme nemali predať ani vyradený hliníkový ešus (nakoniec ako vidno na tomto brutálnom videu z roku 2011 [7], egyptským policajtom stačia na „vnútornú represiu“ aj akési tyče a početná prevaha). Zbrojári akoby zabudli, že „vnútorná represia“ sa nemusí odohrávať len pri rozháňaní demonštrácií ostrými nábojmi, ale aj v zákutiach policajných vyšetrovní či pri prehliadkach bytov politicky nepohodlných osôb. To všetko s českou pištoľou pekne v puzdre.

Dalo by sa namietať, že od uvalenia embarga sa pomery v egyptskej polícií zmenili, policajti a ich predstavení zodpovední za masakre sú už mimo službu, či dokonca vo väzení. Nič však tomu nenasvedčuje – podľa Human Rights Watch neboli udalosti z augusta 2013 dodnes poriadne vyšetrené a ani za ne nebola nikomu prisúdená zodpovednosť [8]. Podľa Amnesty International bola potrestaná len hŕstka nižších šarží, a to najčastejšie suspendovaním alebo jednoročným väzením. Väčšina obvinených bola pre nedostatok dôkazov prepustená a z vyšších šarží nebol odsúdený vôbec nikto [9]. Akoby sa tých niekoľko stoviek mŕtvych postrieľalo samo.

Polícia navyše v tvrdom potlačovaní protestov pokračuje aj v období po auguste 2013, nový zákon dokonca právo na zhromažďovanie ešte viac obmedzuje a poskytuje tak polícii pri zásahoch proti demonštráciám voľnejšiu ruku [10].

Egypt – krajina faraónov a represií

Nakoniec si uveďme ešte jeden dôvod, prečo by sa mala táto zákazka zastaviť: je ním neradostný stav ľudských práv v zemi. V Egypte po zvrhnutí Mursího vládne vojenská junta, je tam prenasledovaná politická opozícia, v decembri 2013 bolo celé Moslimské bratstvo označené za teroristickú organizáciu a zakázané – za členstvo v ňom či za účasť na demonštrácii podporujúcej zvrhnutého prezidenta Mursího tak môže hroziť až doživotný trest. Množia sa aj útoky na ľudskoprávne mimovládne organizácie, ktoré sú obviňované z rôznych „zahraničných sprisahaní“ [11]. O slobode tlače nemôže byť ani reč, príkladom môže byť štvorica väznených novinárov anglickej mutácie televízie Al Jazeera, ktorá čelí obvineniam z príslušnosti k „teroristickej skupine“. K jej prepusteniu už vyzvala EÚ, OSN či Biely dom [12].

Podľa zhrňujúcej správy Amnesty International bol Egypt za posledných niekoľko mesiacov (od zvrhnutia Mursího) svedkom takej veľkej miery násilia zo strany štátu a útokov na ľudské práva, ako ešte nikdy.

Z uvedeného vyplýva, že od uvalenia embarga Európskou úniou sa situácia v Egypte nezlepšila, ba naopak, v oblasti ľudských práv sa ešte zhoršila. Neexistuje teda žiadny dôvod, aby boli dodávky zbraní do tejto krajiny obnovené. Tým, že Česká republika povolila vývoz zbraní do Egypta, legitimizuje jeden z najautoritatívnejších režimov sveta. Vojenskej junte akoby vravela: Je nám jedno, že strieľate do demonštrantov ostrými, prenasledujete opozíciu či hrozíte novinárom vojenským súdom. Ste fajn chlapci, len chráňte tých našich turistov.

A na záver ešte jedna poznámka. Treba vyvrátiť jeden mýtus – záujmom českých zbrojárov nie je bezpečnosť ani stabilita, a to ani v Egypte, ani kdekoľvek inde vo svete. Vyplýva to z charakteru ich podnikania. Navyše, ako akciové spoločnosti majú jediný cieľ – uspokojenie svojich akcionárov. Nepokoje vo svete ich zisky len zvyšujú, preto im nevadí vyzbrojovať vzájomných súperov – pri pohľade na vývoz zbraní do Egypta za posledných 10 rokov vidíme, že českí zbrojári vo veľkom vyzbrojovali Mubaraka, Mursího aj súčasnú vojenskú juntu [13]. Aktuálna kríza na Sinajskom polostrove im poskytuje len ďalšiu vítanú zámienku na obhájenie svojho biznisu.

Peter Tkáč, koordinátor skupiny “Zbraně, nebo lidská práva?”

Vyšlo pôvodne na blog. idnes.cz 7. 3. 2014

Poznámky:

[1] E.15: Češi dodají egyptské policii desítky tisíc pistolí

[2] Stanovisko Rady EÚ k Egyptu z dňa 21. augusta 2013

[3] Databáza SIPRI

[4] Spoločná pozícia Rady EÚ (PDF)

[5] Human Rights Watch – Egypt Security Forces Used Excessive Lethal Force

[6] Události ČT 25. 2. 2014

[7] Youtube

[8] Human Rights Watch – Egypt: No Acknowledgment or Justice for Mass Protester Killings

[9] Amnesty International — Egypt three years on, wide scale repression continues unabated